Remembered and live on- Chcem ich

26. května 2010 v 19:15 | Luc1nka |  Remembered and live on
No takže ako som sľúbila, je tu nový dielik:))  Je pekelne dlhý, možno poteší:D
Čakám komenty..Pod 5= žiadna nová časť...Nechcem byť hnusná..Ale aspoň tých 5..Lebo mi to dáva prácu písať....Prosííííííím..Kráááásneeeeee.......PLS :)
Názov je vystihujúci, hoci ja mám jasno v tom koho chcem.  Zaplietol sa nám do toho druhý JONAS, je to dosť špinavá hra...A ja som ju rozohrala...Ale mám jedno šťastie...Viem výsledok. A nebude to remíza:D
Príjemné čítanie vááám všetkým.......Všetkým:d
Tento je pre LOL, za ten perfektný vtip, čo mi dnes prišiel mailom. HAHA...Fakt lol...:P 


MIA:
,,Nate...Prosím ťa, nestrápni ma!" pošepkala som mu. Blížili sme sa k ich autu.
Nate akurát zamykal dvere. On je hrozný! Najmenej 10-krát sa uistil, či sú všetky elektronické zariadenia v dome vypnuté. Telku dokonca odpojil z elektriky! Konečne sme sa vymotali....
Vliekla som za sebou malý kufrík a usmievala sa na vystupujúceho Joea.
,,Ahoj!" pozdravil ma veselo.
,,Ahoj! Joe..Toto je Nate, môj potrhlý brat.." predstavila som ich.
Nate sa na mňa uškeril a podal Joeovi ruku.
,,Mia o teb.."  Stihla som ho prerušiť skôr, ako by povedal niečo fakt trápne. Buchla som ho do ramena a dôležito si odkašľala.
Zarehnil sa. ,,Teší ma." povedal mu s úsmevom.
,,Aj mňa.."  Joe mi pomohol s kuframi do auta a nastúpili sme si. Ako prvé sme išli vrátiť auto a potom sa už taxíkom odviezli na letisko. 
Natea som po ceste zoznámila s Nickom a oni nás s BigRobom. Musím priznať, že naživo vyzerá ešte väčší. Doslova z neho išiel strach.
Viezli sme sa asi 30 minút.
,,Dosť sa podobáte.." prehodil Joe a premeral si nás. Usmiala som sa naňho a pozrela na Natea, ktorý mal v ušiach slúchadlá. Pokyvkával si hlavou do rytmu a hlavu otáčal do všetkých smerov. Pretočila som oči. To je idiot!
Pozrela som naspäť na Joea a pohľady sa nám stretli. Nervózne som pohľad sklopila a červeň v mojich lícach narastala. 
,,Ako dlho sa zdržíte v L.A?" 
,,Netuším. Čo najkratšie. Nájdeme nejaký.." 
,,Hotel? Chcela si povedať hotel? Zabudni....Môžete spať u nás. Máme obrovský dom...A ušetríte." prerušil ma. Hovoril tak vážne. Akoby to bolo jeho posledné slovo. Ako diktátor!
Nick ho drgol do pleca a pokrútil hlavou. 
,,Aha..Sorry...Teda ak budete chcieť."  opravil sa a pozrel na mňa.
,,Radi. L.A vôbec nepoznáme takže ti budeme vďační. Fakt...Vďaka!"  usmiala som sa naňho. Úsmev mi opätoval a zadíval sa mi do očí. Na dosť dlho...Až som z toho mala zlý pocit. Tak príjemné zlý pocit....Zvláštny.

,,Sadneš si vedľa mňä?" Joe ku mne sklonil hlavu a zastal na schodíkoch do lietadla. Nick si povzdychol.
Otočila som sa na nich. Bavil sa spolu s Nateom takže ocením niekoho spoločnosť. Tí dvaja si padli do oka, ako sa hovorí.....
,,Rada." usmiala som sa naňho. Pohol sa a vstúpil do lietadla. Išla som tesne za ním.
Páni..Toto nie je lietadlo! To je ako moderný byt..Bože, môj! Otáčala som hlavu dookola a nadchýňala. Paráda....Pohodlné kožené sedačky v krémovom odtieni, stolíky, telka..plazma, kokšo!
Ou... Vrazila som do Joea. Zasmial sa a ukázal ku kreslám, ktoré boli otočené chrbtom od tých ostatných.
,,Sem?" podvihol obočie.
,,Pokojne.." sadla som si a zhodila bágel vedľa seba. Miesta dosť..Aj pre dvoch. Joe si sadol na sedadlo vedľa a podvihol záclonku na okne.
Vyzliekol si bundu a mne sa naskytol perfektný pohľad na jeho vypracované telo. Obtiahnuté tričko to istí. Pozrel na mňa a ja som pozrela naňho.
,,Tešíš sa do USA?" 
,Jasné...V živote som tam nebola."  nadchla som sa. Joe vypleštil oči.
,,To som nevedel." 
,,Naozaj? Ja som v podstate skoro nikde nebola. Ty určite všade, že?"  
,,No..bol som vo veľa super štátoch a mestách, ale nie zas úplne všade. Ešte som nikdy nebol napríklad v...v..." rozmýšľal.
,,V Kazachstane?" natiahla som. Zasmial sa.
,,Tam som nebol! To áno!"  Zasmiala som sa aj ja. 
,,Čo ste si sadli tak oddelene od nás?" ozval sa Nick a sadol si na voľné kreslo oproti. Joe naňho hodil jeden naštvaný výraz.
,,Si nemysli, že budeš mať Miu len pre seba!" vrátil mu to Nick. 
,,Nechápem o čom hovoríš?" osopil sa naňho Joe. 
Prerušil ich Nate svojim smiechom.
,,Ja mám Mii už dosť! Som s ňou 18 rokov...Nehádajte sa. Nie je až taká skvelá!" 
,,Nepovedal by som..." povedal Joe skoro nečujne. Snažil sa, aby som to nepočula. Ale počula som to a páčilo sa mi to.
Zvyšok letu prebehol celkom v pohode. Nick s Joeom sa spolu moc nebavili, ale zistila som, že s Big Roba je skvelý spoločník. Vie niekoľko desiatok perfektných vtipov a má kopec skúseností zo všetkým možným.
Prileteli sme asi okolo 8. Už bolo jemné šero, pár lámp už svietilo. Odchytili sme si taxík. Až potom nám došlo, že sa do jedného nevmestíme.
,,Tak ja pôjdem s Miou a Nateom a ty choď s Robom." povedal Joe a už nadvyhoval ruku, že zastaví druhý. Nick mu ju stiahol a hodil naňho odporný pohľad.
,,Prečo by si mal ísť s Miou ty? Čo si myslíš, že si? Niečo extra? "  hádal sa s ním.
Taxík medzičasom zastavil a Rob ignoroval ich hádky. Sadol si do predu, vedľa vodiča. Nate si znova vopchal slúchadlá do uší a nasadol aj on. Natlačil sa na okno najviac ako to išlo.
Schmatla som za rukáv prvého, ktorý stál vedľa mňa a postrčila ho dnu.
,,Au.." povedal Nick, keď si buchol hlavu o strechu. Sadol si namosúrene vedľa Natea a hlavu si podložil rukou. Otočila som sa na Joea a ukázala rukou dnu.
,,A kam si sadneš ty?" hovoril mi, keď nastupoval.
,,Na tvoje kolená." oprel sa o sedadlo a podal mi s úsmevom ruku.  Sadla som si naňho a zabuchla dvere.
,,Môžeme." povedala som vodičovi a milo sa usmiala.  Nick zazeral na Joea a Joe naňho. Sotva som sa tam vopchala. Joe ma objímal okolo pása a tváril sa víťazne.
,,Mohli by ste s tým prosím vás prestať?" pozrela som na nich. Venovali mi jeden pohľad a zmĺkli. ,,Gratulujem! Si prvá osoba, ktorej sa podarilo umlčať ich jednou vetou..." Rob sa napoly otočil a uškeril. V spätnom zrkadle som videla ako Nick pretočil očami. 
,,Páni...čo je tamto!" ukázala som na budovu okolo ktorej sme prechádzali. 
,,Múzeum voskových figurín.." povedal mi Joe a hlavou sa oprel o moje rameno.  ,,Môžem ťa tam zobrať. Trebárs aj zajtra.." 
,,Och...Vtierka!" precedil Nick pomedzi zuby.  Ignorovala som ho, nemala som už chuť stavať sa medzi nich.
,,Jasnačka... Budeš mi robiť sprievodcu." usmiala som sa.  ,
,Je tu pekne...Ale na môj Londýn to nemá." povedala som po chvíli. Joe sa uškrnul.
,,Ale vedela by som si predstaviť tu žiť." dotkla som sa skla.  Joe sa trochu zamrvil.
,,Nie som ťažká?"  Odfrkol si.
,,Ani náhodou. Žartuješ? Ako keby som mal na nohách pierko..." 
,,Nevyťahuj sa!" odsekol Nick krátko.
,,Tentokrát musím s Nickom súhlasiť! Som ťažká..Určite. Lenže to nechceš priznať...." pozrela som naňho.
,,Fakt nie si ťažká. Normálne..."  Ešte chvíľu som naňho pozerala a potom sa s úškrnom otočila naspäť. 
,,Bývate ďaleko od letiska?" 
,,A to si hovoríš naša faninka?" primiešal sa do rozhovoru Nick.  
,,Nie som jedna z tých závislačiek....Netuším, kde bývate!"  otočila som sa naňho. Usmial sa. 
,,Je to ešte asi 20 minút cesty..." povedal po chvíli.
,,Týmto aj viac..." zamrmlal Joe.  Zasmiala som sa. Už dlho ma nič nerozosmialo. A teraz to bol Joe...
,,Ty kokso!" vyvalila som oči, keď sa začínali zažínať všetky lapmy na hlavnej ulici. 
,,Paráda, že?" Joe si znovu oprel hlavu o moje rameno a prekrížil si ruky. Takto ma zovrel v objatí. Ale bolo to také chutné....
,,Úžastné..." doširoka som sa usmiala. 
Nateovi hudba tak strašne revala, že som to počula aj ja. Je hluchý? Joe si začal poklepkávať nohou do rytmu tej pesničky a mne tak búchal hlavu o strechu auta. Čakala som, či si to všimne.  Klepkal si ďalej...A ešte vyššie.
Chytila som mu koleno a obzrela sa naňho.
,, Kebyže pokračuješ spravím tu strešné okno!" 
,,Och, jasné...Prepáč. Chytlavá hudba...." nevinne sa uškrnul. 
Znovu som sa otočila dopredu a snažila sa niečo uvidieť cez Big Roba. Lenže jeho prezývka hovorí za všetko...Nevidela som!  Naklonila som sa do uličky, aby som zistila, kde približne sme. Lenže som sa naklonila až príliš a tak sa musela v poslednej chvíli chytiť Nicka, aby som sa nestrepala. 
,,Môžeš ísť ku mne. Budeš tu mať lepší výhľad.." povedal mi. Mykla som plecami a presadla si z Joea na Nicka. Venovala som Joeovi jeden úsmev a pozerala na cestu. Fakt som videla lepšie...ten kučeravec mal pravdu. Držal ma asi tak ako predchvíľou Joe.
,,Parchant!" počula som Joeovu tichú nadávku na Nickovu adresu. Musela som sa usmiať. Zlatý....Žiarli.
Ani neviem ako sme sa ocitli pred ich domom. Alebo skôr palácom? Toto nebol dom ani z ďaleka....
Vystúpila som a prehodila si cez plece batoh. 
,,Kokso! " vydýchol Nate. Presne mi to zobral z úst.
,,Asi tak! To čo je? Koľko rodín tu žije?"  Nick sa zasmial a už vystupoval za mnou.
,,Len my." povedal mi za chrbtom. Joe sa nechutne zaksichtil.  Otočila som sa na nich a obidvom im venovala úsmev.
Táto hra ma baví....Som suka, ale mňa to baví. Balancovanie na tenkej hrane. Medzi dvomi chalanmi, ktorým sa očividne páčim. Krásny pocit. Nechcem do toho ešte pliesť city, je skoro. Ale asi viem koho by som si vybrala. Zistila som to až teraz. Má krásne hnedé oči...Krásne. A je to brat toho druhého, ktorého som si nevybrala......Brat.

,,Taaak...Tu budeš spať" Denise sa na mňa zoširoka usmiala a otvorila dvere na hosťovskej izbe. Je to tak sympatická ženská! Pripomína mi mamu...A z toho ma štípu oči.  
,,Páni...Toto je hosťovská izba? Moja vlastná nie je taká veľká"  Vstúpila som.
,,Zlatko, viem presne ako sa cítiš. Vyrastala som ako  chudobné dievča z obyčajnej štvrte. Moja izba bola ako tu záchod a do školy som chodila peši. Som pyšná, že si chlapci toto všetko oddreli...Aj za mňa."  poobzerala sa po izbe, aby zistila či jej niečo nechýba. 
,,Moja mama vždy hovorievala, že práve preto mala deti. " usmiala som sa. 
,,Ja viem, že to bolí...Ale časom sa to zahojí. Musíš mať len trpezlivosť." objala ma okolo pliec a pošúchala mi po nich.
,,Dobre. Nechám ťa. Kebysi hocičo potrebovala tak za mnou zaskoč. Alebo za chlapcami. Dobre sa vyspi a cíť sa tu ako doma" odstúpila ku dverám a ešte raz sa usmiala.
,,Ďakujem. Za všetko." úsmev som jej opätovala.  Zabuchla dvere a v izbe sa rozľahlo ticho.
Kufor som si položila k malému stolíku vedľa dverí a batoh hodila na posteľ.   
Vyzliekla som si mikinu a nechala ju len tak dopadnúť na zem.  Zaujal ma balkón. Otvorila som široké presklené dvere a vyšla von. 
Krásny výhľad nikde. Ale až také úbohé to zas nebolo. Videla som bazén, garáž, gigantickú záhradu a basketbalové ihrisko. Všetko to ale patrilo k tomuto domu. Prečo sa vlastne čudujem? Sú to hviezdy, moja obľúbená skupina! Majú miliardy na účte až nie aj viac. 
Bolo super. Nebolo ani zima a také menšie povetrie. Oprela som sa o zábradlie a naklonila dole.  Tráva a zase len tráva.  Zaklonila som sa späť a zadívala som sa na domy okolo.  Bola už tma, v niektorých z nich sa už svietilo. Ale len v pár. Toto sú tie typické domy zbohatlíkov z L.A, ktorý ich využívajú len rekreačne. Čítala som o tom. Skoro všetci sú tu takí...Neprekvapuje ma to.
V Londýne má zas skoro každý bicykel..To je výhra!
,,Nie je ti zima?" ozvalo sa mi spoza chrbta.  Nadskočila som a otočila sa. Joe.
,,Vyľakal si ma." 
,,Vyrušil som  tvoju spleť myšlienok?" spýtal sa pobavene. Teraz som ho už brala inak ako predtým. To bude tým. 
,,Tak trochu." 
,,Ako sa ti tu páči?"  oprel sa aj on o zábradlie. 
,,Tu..ako v L.A alebo v tomto senzačnom, megalomanskom a super zariadenom dome?"  Uchechtol sa a pozrel mi do očí.
,,Myslel som tu v L.A.."  
,,No..Zatiaľ som nemala moc šancu prezrieť si ho, ale čo som zatiaľ videla z Nickových kolien bolo super..."  Pri jeho mene mu pohľad opäť klesol na zem.  A mňa mrzelo, čo som povedala. Nemala som Nicka spomenúť.... Ale už som to raz vypustila a späť sa to nedá vziať. Ale keby  vedel tamto.....
,,Prepáč, že som nezaklopal..Vlastne som klopal, ale nepočula si ma. Myslel som si, že....No..."  ,,Bál si sa o mňa?" podvihla som jedno obočie. Bol zlatý, keď tak koktal. 
,,Áno. Nevedel som, kde si....." 
,,Kde by som asi tak mohla byť? V kúpeľni , v posteli?" 
,,V kúpelni na dlážke v kaluži krvi, v posteli s infarktom...Dole zlomená na polovičku!" ukázal na trávu pod nami a rozosmial sa. Ja som sa rozosmiala tiež.
Joe je vtipný.....Je. Určite. Ale to neovplyvnilo môj názor.....

,,Idem. Je neskoro..Musíš byť unavená.." povedal a zdvihol sa z lehátka.
Sedeli sme na lehátkach na mojom balkóne a rozprávali sa o všetkom čo prišlo pod ruku. Vyše 2 hodín! To je rekord! V živote som sa s chalanom nedokázala baviť viac ako hodinu sama. Medzi dvoma očami.... 
Zdvihla som sa tiež a následovala ho dovnútra.
,,Zajtra ti pomôžem s tými záležitosťami ohľadom prevozu tela a potom ťa niekam vezmem..Ak chceš. A nie si dohodnutá s niekým iným." Tým niekým myslel Nicka.
Priznávam, že sa ma na to pýtal, ale odbila som ho. Musím si to s Joeom vyriešiť....A chcem byť s Joeom. On sa ma spýtal prvý! 
,,Nie...To je dobre. Budem sa tešiť."  usmiala som sa.
Otvoril dvere a zastal na prahu. 
,,Tak...Dobrú noc. Kebyže niečo potrebuješ, tak mi prídi zaklopať..." ponúkol sa, zohol sa a dal mi pusu na líce. Sladkú ako on sám.
A vtom....akoby naschvál....okolo nás prešiel Nick.
,,Nenechajte sa rušiť!" zdvihol ruky do vzduchu a odkráčal. Zahryzla som si do pery.
Toto nemal vidieť!  Raní ho to. Cítim to.... A čo potom bude, keď....
,,Dobrú.." odpovedala som Joeovi a zabuchla za ním dvere. Oprela som sa o ne a mala som chuť spustiť plač. Čo si o mne asi teraz tak myslia? Obidvaja....Nechcem toho jedného raniť, ale bez toho to nejde.
Nemôžem si ich nechať oboch?   Keď ja....Chcem...
Nič! Kašlať na to. Vyvynie sa to samo. Chce to priestor. Čas. A viac o nich vedieť. Rozhodne.  



TAK ČO MYSLÍTE? JE TO NICK ALEBO JOE?????????...hmmmmmmm
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ivušik Ivušik | 26. května 2010 v 19:47 | Reagovat

nooo bodaaj by to bol Nick....aaleee ideeem teraz k dieliku.....taaa dievcaaa zlateee jaa ta raaz zieeem....noo jaa som tu islaa vybuchnut od smiechu aa toto bolo najlepsie....Kebyže pokračuješ spravím tu strešné okno!"
tyy si prosteee moj anjelik...beez tebaaa byy som aasi neprezilaaa...ty si prostee genialnaa baba..takaa aku trebaaa hladaat......jaa som vdacnaa ze som ta naslaaa...jaa som si taa velmiii oblubilaaa...ty si prosteee v mojom srdieecku

2 Doms Doms | Web | 26. května 2010 v 20:09 | Reagovat

Jooe,notak,prosíím,Joe :D on byl v ději prvníí :D.Protože je tak strašně sexy(i když teď jak je znovu ostříhanej :/),ale počád je tu Joe :D.Nick je sice můj oblíbenec ale k týhle ff mi prostě celkově víc sedí Joeee :D :D prosímm :D a co nejdřív další díl,taky prosíím :D

3 Anďa Anďa | Web | 26. května 2010 v 20:31 | Reagovat

mox pěkný dílek, honem pokráčko, až teď mě to pořádně zajíma :-)

4 jonas-brothers-cz jonas-brothers-cz | Web | 27. května 2010 v 21:12 | Reagovat

Krásný dílek, už se těším na pokráčko, tak snad bude co nejdřív :-)

5 Liby Liby | 27. května 2010 v 21:13 | Reagovat

Moc krásná ffka, už se těším na pokráčko

6 Leila Leila | 28. května 2010 v 9:44 | Reagovat

som zvedavá, že ktorý z nich.... inak super diel... :-)  :-)  :-)  :-) P.S: nech je to Nick!!!! :-D  :-D

7 smizuzi smizuzi | Web | 29. května 2010 v 22:40 | Reagovat

no jako bude Joe!!! jinak se s tebou nebavim! :D

8 Luss Luss | Web | 29. května 2010 v 23:24 | Reagovat

ja neviem kto ale myslím že chce nicka:D:D:D a je to skvele zlato :d

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama