Hey, BABY! - 19. časť

15. května 2010 v 10:54 | Luc1nka |  Hey, BABY!
Pozor pozor......19! Je to romantický začiatok a mierne úchylný koniec.......:D:D:D:....Hlavne si to užite a ak sa vám bude chcieť necháte nejaký sympatický koment...Vopred ďakujem:D:D:D:D:D:D
Tento diel je pre:  JB Team....Lowe you, girls:D:D:D:D:D

Nechcelo sa mi zo Slovenska odísť, ale čakalo nás ešte kopec iných zaujímavých krajín. Hneď nasledujúce ráno nám letelo lietadlo do  Francúzska. Po pravde...Jediné, na čo som sa tešila bola Eiffelovka a oddych. Prileteli sme niečo kúsok poobede a zabývali sa v jednom z najkrajších hotelov.

Nick trval na tom, že sa pôjdeme prejsť a tak som sa prezliekla a ochotne-neochotne s ním išla. Will bol úplne uchvátený. Na všetko ukazoval prstom, oči mu žiarili a mumlal jedno slovo za druhým. Spomenula som si na časy, keď som sa bála, že si oni dvaja k sebe nenájdu cestu. Až teraz mi došlo, ako veľmi som sa mýlila.
Will je na Nickovi závislý, ako každé malé dieťa na svojom otcovi a Nick je najlepším otcom na svete. Pripadalo mi to, akoby všetko bolo v minulosti inak. Akoby to bol Nick, kto pri mne stál, keď som rodila, ten kto mi s malým pomáhal, keď mu začali rásť prvé zúbky, ten, s ktorým som bývala v jednom dome. A takto sa mi to páčilo.
Nevedela som, čo sa stane v budúcnosti, ale keď bol Nick s Willom v mojej blízkosti tak som sa jej vôbec nebála. Nickov úsmev, objatie, bozky ma zbavili strachu, ktorý som vždy mala. Vlastne som mohla byť len šťastná, že to dopadlo presne tak ako to dopadlo. Mohlo to skončiť úplne inak. Nick ma mohol odkopnúť...Ale nestalo sa a tomu som vďačná, pretože kebyže mám teraz, v tento čas Nicka opustiť tak jedine v truhle..Mŕtva. Nicka sa nevzdám a dúfam, že ani on mňa.
,,Počúvaš ma?" jemne do mňa drgol a tak ma prebral s mojich myšlienok. ,,Čo? Nie...Prepáč. Zamyslela som sa...." pozrela som mu do tváre. ,,Pýtal som sa, či si hladná..." usmial sa. Francúzske jedlo...Mňam... ,,Som." priznala som presvedčene. ,, Tak poďme! Poznám tu jednu skvelú reštauráciu..." chytil ma za ruku. Pritúlila som sa k nemu a užívala si ten pocit. Presne tak ako jeho dokonalú vôňu.
Will veselo cupital pred nami a každú chvíľu sa za nami otočil, čo nám ukazoval niečo celkom iné. Prišli sme do krásnej a obrovitánskej reštaurácie s typickými francúzskymi oknami a stolmi. Čašník nás za jeden usadil a objednali sme si. Nick chcel niečo tradičné, ale ľahké. Špagety. V Amerike je to bežné jedlo, ale nikdy ho nikdo nespraví tak dokonale ako samotný francúz. Will sa išiel zadrhnúť od smiechu. Jedol to po jednej špagete a vždy sa potom na nás obidvoch usmial. Nick na mňa vždy hodil tak krásne romantický pohľad, plný lásky.... Krásne to hrialo pri srdiečku. Odišli sme odtiaľ asi po hodine a vybrali sa k mostu.
Willa som radšej chytila za ruku, pretože pri jeho hyperaktivite človek nikdy nevie. Nechcela by som o svojho anjelika prísť, len pre to, že na tomto moste sú široké a nízke zábradlia. Nick mi rozprával o mestách, do ktorých ešte pôjdeme. Hoci to nebolo práve zaujímavé, bavilo ma sledovať jeho pery. Jeho nadšenie v očiach. To, ako ho to napĺňalo a ako by bez toho nedokázal žiť. Úprimne....Nedokázala by som s ním žiť, kebyže nie je spevák. Hudba ho totiž tak naplňuje a robí ho iným, robí ho človekom. Tak ako niekoho herectvo, či iné povolanie. Nick je tak silno spätý z hudbou, že kebyže toto puto niekto rozdelí, on by bol schopný aj zomrieť. V podstate ho milujem vďaka jeho hudbe....
To hudba nás tak-povediac spojila. Každý deň, keď sme boli spolu vonku, v parku, pri jazere u nich doma...Vždy mal gitaru a hrával mi krásne songy. Skladal mi pesničky o láske..Krásne piesne. Daroval ich len mne.....Ešte v starom dome, u mojich rodičov, mám niekde tie piesne odložené. Na poličke....Určite. Bol to taký odrazník našej lásky. Nehovorím, že ho milujem preto, lebo je slávny...Milovala som ho už dávno predtým. Pre mňa Nick nie je slávny. Nezmenil sa vnútorne. Stále je to môj Nick, chalan, do ktorého som sa zamilovala kvôli jeho kučeravým vlasom a lesklým očiam. Kvôli tomu, že nechcel hotdog s kečupom. Ale hlavne kvôli tomu, aký je človek. Nepoznám lepšieho človeka s väčším srdcom ako je Nick. Naozaj.
Nikdy.
Presunuli sme sa späť do hotela, pretože chalani mali večer koncert. Ešte nikdy som sa na ňom tak dobre nebavila. Joe stále hádzal nejaké tie vtípky. Možno preto, že tu bola aj Lucy a sanžil sa machrovať. Kevin stále dostával záchvaty smiechu a Nick naschvál plietol slová v pesničkách tak, že dostali úplne iný zmysel. Myslím, že na tento koncert sa bude dlho spomínať a každý sa nad ním pousmeje. Všetci sme sa unavene presunuli do hotela a len-čo som si ľahla vedľa Nicka a oprela sa o jeho hruď som spala ako malé dieťa. Posledné, čo som počula bolo Nickove uchechtnutie a jeho sladké pery na tých mojich. Prebudila ma búrka. Pršalo a my sme mali otvorené okno. Postavila som sa rýchlo ho zatvorila. Pootvorila som dvere na Willovej izbe, aby som sa uistila, či spí. Ani to s ním nehlo. To je jedna z vecí, ktoré po Nickovi zdedil. Nick mal jednu ruku podloženú pod hlavou a druhú rozvalenú na mojej časti postele. S ňou ma ešte pred chvíľou tuho objímal. Priplížila som sa potichu k nemu a ľahla si presne tak ako predtým. Automaticky
ma znovu objal a ešte viec k sebe pritúlil. Nedalo sa mi zaspať. Blesky pretínali oblohu a hromy sa ozývali do diaľky. Stále som sa prehadzovala. Nervózne sa prikrývala a snažila zaspať. ,,Nemôžeš spať?" ozval sa zrazu rozospato Nick. Pozrela som mu do očí. ,,Prepáč ak som ťa zobudila....Nejde to." pozrela som sa do okna. Nick sa na mňa prevalil a pobozkal ma. Tým ma prinútil pozerať naňho. ,,To je v poriadku.....Ja som spal len tak napoly." usmial sa. Moju tvár obdarovával krátky bozkami. ,,Willa to nezobudilo?" opýtal sa zo záujmom. Pokrútila som hlavou. Pozeral mi len tak do očí. Pousmiala som sa a prsty si zaborila do jeho vlasov. Pomaličky mi prstom prešiel od krku až po lýtko a opatrne si ho omotal okolo svojho pásu. Oprel sa o lakeť a začal ma bozkávať. Vášnivejšie a rýchlejšie. Ruky mu blúdili po mojom tele, mapovali každú jeho časť. Dlaňami som sa opierala o jeho hruď a sem tam som skĺzla trochu nižšie. Ani neviem ako, ale ocitla som sa na ňom ja. Bola to zmena. Očami si ma premeriaval a lišiacky sa usmieval. Vedel, čo príde a tešil sa. V tichu, ktoré nastalo po hrome sa prekrývali naše vzdychy. Pri každom blesku som mu videla do tváre. Osvietil celú miestnosť. Skončila búrka....skončili sme my.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rejkí Rejkí | Web | 15. května 2010 v 11:26 | Reagovat

ahoj, samazly jsem si tě z affs, podrobnosti na blogu

2 Doms Doms | Web | 15. května 2010 v 11:35 | Reagovat

úžasné :),už ani nevim co k tomu dodávat :)

3 Anďa Anďa | Web | 15. května 2010 v 11:45 | Reagovat

krááásnýýý dílek, už se moc těším na pokráčko, miluju romantiku

4 zuzankq Sbééé :D zuzankq Sbééé :D | Web | 15. května 2010 v 12:45 | Reagovat

Skončila búrka skončili sme mi :) krráásne :) nebolo aj ich prvé milovanie v burke ?? :) ach milujem tuto ff :D

5 Ivušik Ivušik | 15. května 2010 v 13:42 | Reagovat

jaa tuto ff zboznujeeem...jaa by som bez nej asi ani nedokazala zit...aa teraaz k dielu...dokonaly ako vzdy...rychlo pokraacko

6 Leila Leila | 15. května 2010 v 13:47 | Reagovat

:D :D :D dobréééééé :D :D :D

7 Leila Leila | 15. května 2010 v 13:50 | Reagovat

dobrééé..... :-D  :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama