Hey, BABY! - 9. časť

26. března 2010 v 14:22 | Luc1nka |  Hey, BABY!
No..a vysnívaná a konečná svadba......Trošku urýchlený obrad....Snáď sa bude páčiť, nechajte prosím moc moc moc prosím koment....Táto časť pre všetkých vás, čo to čítate.....a ešte viac pre tých, ktorých to baví......

,,Musí to byť tak utiahnuté?" ,,Musí!" odsekla mi Deniss a usmiala sa. ,,Nezvládnem to...." povedala som jej po chvíli. Postavila sa predo mňa a chytila ma za ramená. ,,Carmen! Dýchaj...nádych výdych!!" Zhlboka dýchala a ja som to po nej opakovala. Vtom sa objavila vo dverách moja mama. ,,Carmíííí..." prišla dvoma ráznymi krokmi a objala ma. ,,Už som sa bála, že to nestihneme.....otec je vonku." usmiala sa. ,,Som rada, že ste tu..ja som sa bála viac...." Objala sa aj s Deniss. ,,Bojím sa....prečo sa bojím?" pozrela som na ne a hľadala odpoveď. Obidve sú šťastne vydaté, takže si museli prejsť aj týmto. Prejsť si svadbou. Obidve ju zažili. Usmiali sa na seba a pozreli na mňa. ,,To, že si ideš zobrať Nicka a bojíš sa znamená, že robíš správne. Inak by si sa nebála. Je to prirodzené, dievčatko..." pohladila ma mama po líci a zadržovala slzy. ,,Prosím, neplač lebo budem aj ja!" kŕčovito som sa usmiala. ,,Ach, bábika! Keď ja som šťastná...našla si si skvelého muža, ktorý sa o teba bude dobre starať a miluje ťa. To je snom každej matky...." ,,Óóóó....mami..." objala som ju. Deniss sa usmiala. ,, Nick si nemohol vybrať lepšie, ver mi...." povedala celkom isto a napravila mi vlečku. ,,Mám vás rada.... Kebyže môžem zoberiem si aj vás dve!" povedala som a zasmiali sme sa. ,, Pamätaj si, že vždy ťa budem milovať. Vždy budeš moja dcéra, nech spravíš čokoľvek v živote!" ukázala na mňa mama. Prikývla som. ,,Ja už musím ísť.....Daniell je na chodbe, pošlem ju!" povedala Deniss a pobozkala ma na čelo. ,,Drž sa!" odbehla preč a ja som tam zostala už len s mamou. ,,Kde je Will?" ,,Niekde s Joeom. Zobral ho na chvíľu von. V kostole sa mu moc nepáči...Presne ako tvojmu otcovi!" Usmiala som sa. Otec nemá rád kostoly, to je pravda. ,,Och, panebože! Tie šaty ti neuveriteľne padli! Vedela som to!" ozvala sa Dani odo dverí. ,,Ja neviem..nechcem tam ísť. Určite to pokazím, poviem, čo nemám....Nie....ja tam nejdem!" zamietla som. Žalúdok sa mi otáčal ako len mohol. ,,Carmen! Upokoj sa! Všetko bude ako má! Chodili ste s Nickom 2 mesiace na prípravy!" snažila sa ma ukľudniť mama. Dani sa k nej pridala. ,,Ja viem. Viem to...len..len sa....Ja sa bojím!" ,,A čoho?" pozreli na mňa obidve prekvapene. ,,Že sa strápnim..." Dani sa zasmiala. ,,Carmen! Si nádherná nevesta, A Nicka miluješ....Na čom inom v tom kostole závisí?...." pozrela na mňa. ,,Milujem Nicka, to je pravda. Dnes vyzerám vďaka vám naozaj nádherne...Ale poznáte ma! Poznáte moje šťastie! Keď je niečo v mojom živote naozaj dôležité tak sa niečo pokazí. Ako keď som bola tehotná a doslova som od seba Nicka odohnala....o tom hovorím! Určite zakopnem...alebo sa oblejem. Pri tom najhoršom poviem namiesto áno nie..... Zakoktám sa..a...a" ,,Stop! Nič sa nestane! Si hrozný pesimista, vieš to?" ,,Viem." odsekla som a snažila sa zhlboka dýchať. Dani sa usmiala. ,,Každý je v tento deň nervózny. Mysli na to, že Nicka miluješ on teba a máte spolu krásneho syna,....ktorý sa asi práve vrátil z bagroviska...." pozrela niekam poza mňa. Otočila som sa a vzdychla si. Will tam stál v chutnom obleku, ktorý som mu vyberala s Deniss. Kebyže ho nemá od hlavy až k päte od blata, tak by bol ešte krajší. ,,Bože, Will!" rozbehla som sa k nemu. Usmial sa a pozrel na mňa. ,,Čo si robil, zlatko?" Pozrel na svoj oblek a potom na mňa. Objavil sa za ním Joe. Najskôr mi pochválil šaty a potom chcel zdrhnúť, no zastavila som ho. ,,Kde ste boli?" Nevinne sa usmial. ,,Nooo...Len tu v okolí" ,,Aha....a hrali ste bahnové bitky alebo čo?" Povzdychol si. ,,Zdrhol mi a spadol. Nemôžem za to, že ja taký rýchly, nečakal som to! Nick bol tiež rýchly keď bol malý, myslíš, že to má po ňom?" snažil sa zmeniť tému. ,,Ághh..!" postavila som sa. ,,Vidíš..o tomto som hovorila!" Otočila som sa na Dani. ,,Kľud! Deniss je výnomočná žena. Myslela aj na toto. Vedľa má nádradný...idem ho prezliecť!" zobrala malého za ruku. ,,A ty sa upokoj! Mysli na.....príjemné veci, čo ste s Nickom robili! uškerila sa a zmizla za dverami. ,,No ja idem! Nick potrebuje podporu!" ozval sa Joe. ,,Neskôr si to s tebou vybavím!" ukázala som naňho prstom. Otočil sa a usmial. ,, Ozaj, skoro som zabudol! Odkazuje ti, že keď si to náhodou rozmyslíš, že ťa nájde a privedie naspäť! Tak si to nerozmýšlaj! Prišiel by som o skvelú švagrinú!" mrkol na mňa. Usmiala som sa a myslela na Nicka. Akoby  tie slová vyslovil on. ,,To sa neboj!" zamumlala som a vrátila sa dovnútra. Oprela som sa o dvere a zatvorila oči. Nebojím sa...nie...ani náhodou! Som len nervózna...
Z pohľadu Nicka:
Nevózne som chodil po celej miestnosti. Viem na isto, že robím správne, keď si chcem Carmen vziať, ale bojím sa, že niečo pokazím. Že bude potom na mňa naštvaná a všetci v kostole sa budú smiať. Kevin na mňa zazerá ako na vola. Otec si nacvičuje úsmev pred zrkadlom. Tak trápne! Potím sa ako prasa. Čo ak sa niečo stane? Čo ak dostanem infarkt? Čo bude s Carmen a čo bude s Willom? Will...ten anjelik, môj chlapec. to ma trochu ukludnilo. Napadajú ma rôzne voloviny. Nereálnosti ale aj reálnosti. Napríklad tá, že si to Carmen rozmyslí....Neviem, čo by som urobil....umrel by som....Bez nej a Willa som troska. Otvorili sa dvere a v nich vysmiata mama. Prišla ku mne a objala ma. Potom mi začala naprávať sako. ,,Čo Carmen? Ako jej je?" pýtal som sa. ,,Fajn. Je trochu nervózna, veď to poznáš!" usmiala sa. ,,Je tu? Neodišla?" Rozšírili sa jej oči. ,,Nie, hlupáčik!" zasmiala sa. Mne odľahlo. Priškrtila mi kravatu. ,,A...ako vyzerá?" nahodil som kŕčovitý úsmev. ,,Je nádherná...pre teba určite bude najkrajšia, uvidíš sám..." Predstavil som si ju v svadobných šatách. Musel som sa pousmiať. ,,Už je nádherná......Carmen je najkrajšia žena na svete!" ,,Omyl! Vaša matka je najkrajšia žena na svete!" ozval sa spoza mňa otec a pobozkal mamu. Moji rodičia sú perfektný ľudia. Nedokázal by som ani vysloviť také slovo, ktoré by ich úlne vystihlo. Usmial som sa. ,,A kde je vôbec ten Joe? Nemal byť s Willom? Už tu dávno mal byť? Čo ak sa niečo stalo?" vyšiloval som. ,,Nicholas! Pokoj! Sú vonku. Will je ešte malý, v kostole sa mu nebude páčiť. Čím dlhšie tam budú tým lepšie!" Konečne mi pustila kravatu a usmiala sa na mňa. Povzdychla si. ,,Som na teba taká pyšná, synček.." Vypadla jej jedna slza a snažila sa ju zakryť rukami. Otec ju objal. ,,Aj ja..." pozerali na mňa a usmievali sa. Naraz som ich obidvoch objal. ,,Mám vás rád.." šepol som. Aj pre mňa bolo ťažké udržať slzy. Vyrástol som, dospel, ale navždy budem ich synom a oni navždy budú moji rodičia. ,,Dojemnééé...ukážte aj ja chcem!" pridal sa k nám aj Joe. Mama sa už úplne rozplakala. Joe je tu...ale kde je Will? ,,Joe, kde je Will?" Pozrel na mňa. ,,No...zašpinil sa a tak ho Dani išla prezliecť.." ,,Zašpinil?" pozrela sa naňho mama a utrela si nos servítkou. ,,Spadol...vonku.." koktal. ,,Och. dobre! Budem to riešiť potom!" ukázala naňho prstom. ,,Už si ako Carmen! Urobila presne to isté..." Carmen? Pri jej mene som spozornel. ,,Videl si Carmen? Povedal si jej to?" chytil som ho za rameno. ,,Videl, povedal. Odkazuje ti: To sa neboj! " napodobnil ju. Uškeril som sa. Super. Moja nálada sa zvyšuje....... ,, Okey! Poďme!..." vykročil som ku dverám. Už som sa nemohol dočkať. Mama sa usmiala. ,, Nejako sa tam hrnieš, zrazu!" kráčala za mnou. ,,Mučí ma predstava, že môj vlastný brat videl moju budúcu manželku v svadobných šatách skôr ako ja. Je to zlý pocit, mama...ver mi!" chytila ma za rameno a usmiala sa. ,,No poď prosím ťa!"
Prekráčal som uličkou. Ľudia tlieskali a usmievali. V ústach som mal sucho..totálny stres! Mama s otcom išli za mnou, za nimi Joe s Willom( hovoril som už, že vyzeral ako malý princ?) a potom Dani s Kevinom. Hrali nádhernú hudbu. Postavil som sa pred oltár a otočil sa. Super...uličku som zvládol....Pozeral som po ľudoch okolo. Známe tváre, neznáme tváre...priatelia, rodina.... Zrazu sa otvorili dvere a oni začali hrať. Hrdlo sa mi stiahlo a prisahám, že som skoro odpadol, keď vstúpila do uličky Carmen. Žena môjho srdca. Vyzerala ako bohyňa. Nedokážem to opísať. Bola prekrásna, nádherná, úžasná..... Vedľa nej išiel jej otec, ktorý mal na krajíčku a kúsok za nimi jej mama. Carmen sa na mňa krátko pozrela a usmiala. Usmial som sa tiež a nervózne prešľapol. Joe sa za mnou uchechtol a zamaskoval to kašľom. Nedokážem opísať ten pocit, ktorý mnou prešiel, keď vložila ruku do tej mojej. Keď povedala áno a keď som ju pobozkal. Teraz je len moja a nikomu ju nedám. Sme rodina a tak to má byť......

Suchý konéééééééééc...až moc:d...Ale už sa mi ho nechcelo prerábať....Nabudúce to dám s pohľadu Carmen a to dám dlhšie:)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Anďa Anďa | Web | 26. března 2010 v 15:06 | Reagovat

kráása, krásně jsi to popsala, hlavně at jim to vyjde a at ani jeden neřekne ne a bude to ok, moc se těším na pokráčko :-)  :-)

2 Dirfy Jonas>XoXo Dirfy Jonas>XoXo | Web | 26. března 2010 v 15:27 | Reagovat

To je nádhera :) strašněě se těším na pokrááčko :) tak ať je co nejrychleji :D

3 Ivušik Ivušik | 26. března 2010 v 19:48 | Reagovat

jeeej to je krasneee...ztracam normalne dych....jaaa ani neviem co mam napisat...bolo to prostee genialne,vyborne,perfektne.....si skvela co dodat...rychlo pokracko

4 L.u.L.u. L.u.L.u. | 28. března 2010 v 18:54 | Reagovat

ÁÁÁh..:) úúúplně krááásné..:D říkala jsem ti, že jsi borka? xD ne?!..:D tk teď říkám!!!! :-D  :-D omj...jsi šikovnáá..:D jen táák dáál..xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama